V tejto Ezopovej bájke hrá vedľajšiu, ale nie úplne bezvýznamnú úlohu polievka. Recept nám Ezop neprezradil, ale verím, že si aj tak na tomto krátkom, no poučnom príbehu pochutíte.
V jeden pekný jarný deň líška pozvala k sebe na obed bociana, a keďže si z iných rada strieľala, rozhodla sa, že si vystrelí aj zo svojho hosťa. Pripravila mimoriadne lahodnú polievku, už pri jej vôni sa zbiehali slinky. Potom prichystala dva taniere, v ktorých ju podávala.
Bocian sa iba bezmocne pozeral a svojim dlhým zobákom sa márne snažil vychlipnúť trocha polievky z plytkého taniera. Líška sa ho s predstieranými obavami spýtala:
„Je vari priveľmi teplá?“
„Ale nie, vzdychol jej hosť.
„Alebo ti azda moja vára nechutí?“
Bocian dusil v sebe hnev, že sa mu stala taká hanba, ale potlačil mrzutosť a povedal:
„Vieš ty čo, priateľka moja? Poď ku mne zajtra na obed, aby som ti mohol oplatiť srdečné pohostenie!“
Na druhý deň líška prišla k bocianovi a už sa tešila na bohatú hostinu. Sadli si ku stolu a bocian vtedy položil na stôl dve fľaše s úzkym hrdlom, v ktorých boli samé dobroty. Dobré boli, to je pravda, ale líška sa k chutným kúskom cez úzke hrdlo nemohla dostať, čo ako sa usilovala.
„Čože sa stalo moja milá? Veď si sa ty pokrmu ani nedotkla, a pritom som ti pripravil tvoje obľúbené jedlo!“
Tak sa stalo, že aj líšku nachytali, a ona sa musela vrátiť domov s prázdnym bruchom.
Ponaučenie:
Kto si z iných robí posmech, získa veľa nepriateľov a ľahko sa sám môže stať obeťou výsmechu.
