Žihľavová polievka je tradičná polievka, ktorú nájdete v mnohých európskych kuchyniach, najmä v strednej a východnej Európe. Je známa svojou zemitou, mierne horkou chuťou a mnohými zdraviu prospešnými účinkami.
Konzumácia žihľavy siaha až do staroveku. Žihľava sa po stáročia používala ako potravina, liek a na výrobu textilu. Predpokladá sa, že v Európe vznikla žihľavová polievka v stredoveku. Bola obľúbeným pokrmom medzi roľníkmi a farmármi, keďže žihľava bola ľahko dostupným a výživným zdrojom potravy.
Žihľavová polievka je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Má obzvlášť vysoký obsah železa, vápnika, draslíka a vitamínu C. Žihľava obsahuje aj chlorofyl, ktorý má preukázané protizápalové a antioxidačné vlastnosti.
Žihľavová polievka sa zvyčajne podáva horúca s trochou kyslej smotany alebo jogurtu. Môže sa podávať ako ľahké jedlo alebo ako predjedlo k hlavnému jedlu.
Regionálne variácie žihľavovej polievky
Žihľavová polievka sa v celej Európe pripravuje na rôzne spôsoby. Medzi obľúbené varianty patria:
Ukrajinská žihľavová polievka (zelený boršč): pripravuje sa zo žihľavy, kapusty, zemiakov, mrkvy, cibule, kôpru a smotany.
Česká žihľavová polievka (špenátová polievka): pripravuje sa zo žihľavy, špenátu, zemiakov, mlieka a vajec.
Slovenská žihľavová polievka: pripravuje sa zo žihľavy, zemiakov, cibule, mlieka a kyslej smotany.
Poľská žihľavová polievka (zupa z pokrzywy): táto „žihľavovica“ sa pripravuje zo žihľavy, zemiakov, mrkvy, cibule a kôpru.