Jedným z najväčších a najčastejších omylov je zovšeobecňovať ‚Arabov‘. Je to ako keby sme zovšeobecnili Európanov. Maročania a Dubajčania sú Arabi rovnako ako Švédi a Taliani sú Európania, ale tu sa podobnosť končí. Avšak kódex slušného správania je v jednotlivých arabských krajinách pozoruhodne konzistentný, v podstate sa líši len intenzitou.
Najprísnejšia je v tomto zmysle Saudská Arábia. Ak sa človek pridržiava saudských noriem, je nepravdepodobné, že by chyboval v ktorejkoľvek inej arabskej krajine.
8 základných pravidiel arabskej (nielen) polievkovej etikety
Predtým, ako sa pustíte do jedla, počkajte, kým začne jesť vekovo najstaršia alebo služobne najstaršia osoba.
Podľa islamského práva sa na jedenie používa len pravá ruka, pretože ľavá ruka sa považuje za „nečistú“, pretože sa používa na osobnú hygienu.
Pred jedlom, hostia povedia „Sahtain“ (ekvivalent „bon appetit“) alebo „Bismillah“ (V mene Boha); po skončení jedla by hostia mali povedať aj „Daimah“ („nech je na vašom stole vždy dostatok“).
V arabskej kuchyni sa polievka často podáva ako súčasť väčšieho jedla, zvyčajne po predjedle alebo predkrme (tzv. meze) a pred hlavným chodom.
Pri konzumácii polievky na verejnosti v arabských krajinách je dôležité dodržiavať správnu etiketu a spôsoby. Mľaskanie, chlípanie či vydávanie iných hlasných zvukov pri jedení polievky sa považuje za neslušné.
Arabi zvyčajne jedia polievku lyžicou. V tradičnejších alebo neformálnych prostrediach je však prijateľné použiť chlieb, aby ste ním polievku nasali.
Pridanie soli alebo korenia do polievky bez predchádzajúceho ochutnania sa považuje za neúctivé voči kuchárovi, pretože to naznačuje, že jedlo nebolo správne ochutené.
V niektorých arabských kultúrach je zvykom nechať v miske malé množstvo polievky na znak toho, že človek má dosť, namiesto toho, aby misku úplne vyčistil. Považuje sa to za zdvorilý spôsob vyjadrenia spokojnosti s jedlom.
