Ešte predtým než sa naši pradedovia a prababky dohodli na slove „polievka“ mal v podstate každý región svoje vlastné pomenovanie. Niektoré nárečové slová sú dosť blízke slovu „polievka“, no niektoré ani veľmi nie. Toto každodenné, jednoduchšie či zložitejšie pripravované teplé tekuté jedlo s rozličnými prísadami skrýva za svojím naoko jednoznačným pomenovaním mimoriadnu rozmanitosť. Nemožno sa čudovať, že táto rozmanitosť sa preniesla i do sféry jazyka; výsledkom sú potom najrozličnejšie geograficky obmedzené názvy, s ktorými sa môže bežný používateľ spisovnej slovenčiny stretnúť len zriedkavo.
poľjovka (Turiec)
polífka (Nitra)
poliovka (Tekov)
šajtlava (Orava, Liptov)
poliouka (Zvolen)
poľifka (Šariš)
poléfka (Záhorie)
leveš (Zemplín)
Pre súčasníka veľmi zvláštne znejú aj názvy niektorých špecifických polievok. Fazuľovo zeleninovej polievke s krúpami vo Zvolene hovorili fizolňe z gäršňou, rascovú polievku vo Zvolene volali kedysi miškulica. Gorali varievali slivkovú polievku, ktorú volali bryja a tú si môžete skúsiť uvariť podľa tohto pôvodného receptu.
Keč še začnuly šľifki zapaľovač do ružova, natrhaly še a daly še uvaridž do hrnca. Pridala še zasmaška, aby byla huščejša, aj zatrepka a jedla še ze žemňokami.
Pre tých ktorí nerozumeli pripájam preklad do dnešnej spisovnej slovenčiny: Keď sa začali slivky sfarbovať do ružova, natrhali sa a dali sa variť do hrnca. Pridala sa zásmažka, aby bola polievka huštejšia, aj zátrepka a polievka sa podávala so zemiakmi.
